Posledný novembrový víkend sme sa naladili na ľudovú nôtu. Ondrejská ľudová veselica patrí medzi najobľúbenejšie udalosti roka. UPeCe sa premenilo na miesto, kde sa prelínali ľudové zvyky a každý si mohol nájsť to svoje – či už v speve, tanci, dobrom jedle a spoločnom rozhovore. Hoci sa tento ročník trochu líšil od tých predchádzajúcich, na zábave nám to neubralo. Podujatie spojené so sviatkom sv. Ondreja symbolicky otvorilo adventné obdobie a tradične ho prepojilo s folklórnou atmosférou.
Tohtoročná veselica niesla motto „Prší, prší, len sa leje!“. November sa síce pýšil daždivým počasím, no to nás neodradilo, práve naopak.
Aj tento rok priniesla bohatý program. Ako už býva zvykom, večer sme zahájili svätou omšou. Atmosféru ako z rozprávky vytvorili svojím spevom zboristi. Posunuli sme sa o pár rokov späť a spoločne sme sa stretli vystrojení v krojoch. Otvorenia večera sa hrou na fujare ujal sám páter Igor Kráľ. Následné vystúpenie hudobníkov a tanečnej skupiny odštartovalo večer folklórnym číslom. Svojím predstavením nás zabavili aj divadelníci. Parket sa zaplnil krátko po úvodnom kole, keď moderátori vyzvali hostí do tanca. Súčasťou večera bola aj škola tanca, ktorá prilákala najmä tých, ktorí si chceli osvojiť nové tanečné kroky.
Mohli sme si vychutnať tradičné slovenské jedlá. Horúca medovina mala úspech aj tento rok a stala sa hlavnou cenou v súťaži o nájdenie zlatej kvapky. Popri tanci sme si mohli oddýchnuť aj pri zdobení medovníkov. Motivácia na to bola skutočne veľká, keďže s ozdobenými medovníkmi sme sa mohli s chuťou ponúknuť. Aj speváci si prišli na svoje. Na karaoke sa spievali piesne na želanie a nejeden junák či dievčina to s nadšením využili. Nechýbal ani kvíz, počas ktorého sme sa veľa dozvedeli. Večer plný spevu a smiechu sme zavŕšili voľnou zábavou a pretancovali sme sa až do skorého rána.
Všetci odchádzali s úsmevom, novými zážitkami a pocitom, že folklór dokáže aj dnes spájať ľudí. Ondrejská ľudová veselica tak opäť potvrdila svoju dôležitú úlohu v kultúrnom živote UPeCe.