Slovensko sa včera zahalilo do červenej farby a my spolu s ním.
Červená streda je deň, ktorý nás všetkých spája. V poslednú stredu pred začiatkom adventného obdobia, tento rok 26. novembra, sa mnohé verejné budovy, predovšetkým kostoly, ale aj rôzne inštitúcie rozžiarili červeným svetlom. Hoci často vnímame slobodu vierovyznania ako samozrejmosť, realita je iná. Červenou stredou si pripomíname, že diskriminácia a útoky na veriacich sú každodennou realitou a nejde len o problém minulosti.
Hlavným organizátorom tejto iniciatívy je ACN – Aid to the Church in Need (Pomoc trpiacej cirkvi), ktorá upozorňuje na prenasledovanie ľudí pre ich vieru. Podľa ich údajov je až 220 miliónov ľudí vystavených tomuto prenasledovaniu a 70 % útokov s náboženským motívom smeruje na kresťanov. Každý deň pritom pre svoju vieru v Krista zomrie približne 13 z nich. Cieľom ACN je ochrana náboženskej slobody a pomoc kresťanom v núdzi. Pripomína nám, že sloboda vierovyznania je základným ľudským právom.
Aj u nás sa tento deň niesol v znamení solidarity, modlitby a vedomia, že milióny ľudí na svete trpia pre vieru v Boha. Červená farba sa stala symbolom pripomínajúcim krv mučeníkov a odvahu všetkých, ktorí sa aj napriek prenasledovaniu nevzdali svojej viery. My sme si tento deň uctili tým najkrajším spôsobom – spoločnou svätou omšou. Modlili sme sa za rodiny a ľudí, ktorí denne riskujú životy pre vieru a nemajú možnosť slobodne vstúpiť do svojich kostolov. Naše modlitby za prenasledovaných boli vyjadrením podpory a duchovného spojenia s nimi. Červené oblečenie nebolo iba vizuálnym prvkom, ale aj výzvou nezabudnúť a myslieť na druhých. Svojou modlitbou sme dokázali, že si vážime dar náboženskej slobody a veríme, že by nemal byť nikomu odopretý.